Veľmi sa mi páči, že Mária Montessori zaviedla postup od všeobecnému ku konkrétnemu. Prirovnala by som to k listovaniu knihy s receptami. Ak mi niekto začne hovoriť čo všetko potrebujem, aby som upiekla napr. tortu tak si poviem, fajn možno to skúsim. Keď, ale uvidím obrázok tej, ktorá zasiahne moje zmysly, túžba spoznať ako chutí je obrovská.
V montessori je určitá postupnosť, čo kedy prestavujeme. Každé dieťa je jedinečné a kedže cieľom montessori je rozvoj dieťaťa a nie naučiť ho čo najviac informácií, môže sa nám stať, že prejaví záujem o niečo čo by ešte v rámci "osnovy" nemalo preberať. Vôbec sa tým nezaťažujte a nasledujte dieťa. Nespôsobí to dieťaťu žiaden zmätok, lebo časom toto puzzle zapadne do celkového obrazu.
Cieľom tejto aktivity je vysvetliť z čoho pozostáva naša planéta. Pripravíme si 3 priehľadné nádoby. Do jednej dáme kúsok hliny, do ďalšej vodu a jedna zostane prázdna. Budeme ešte potrebovať balón a rôzne obrázky.
Pred samotnou aktivitou sme si pozerali nejaké obrázky našej planéty, či už v knihe, časopise alebo na internete, veľmi nápomocný je Google Earth.
Vysvetlíme, že našu planétu tvorí zem, voda a vzduch. Vezmeme si nádobu s hlinou a rozprávame sa o tom, kde všade už naše dieťa videlo zem, na čo všetko ju môžeme využiť, aký úžitok z nej máme, akej farby môže byť. Neskôr ak máme pár rôznych vzoriek pôdy a dieťa prejaví záujem môžte si ju rozobrať podrobnejšie. Potom si povieme o vode, kde všade sa s ňou môžeme stretnúť, že niektorá sa dá piť iná zase nie, na čo vodu potrebujeme a opäť ak dieťa prejaví záujem venujeme sa jej podrobnejšie. Vzduch predstavíme tak, že sa opýtame čo je v nádobke. Dieťa pravdepodobne odpovie, nič. Povieme, že sa nachádza všade aj keď ho nevidíme. Poslúži nám k tomu aj balón. Nafúkneme ho, povieme že nafukuje sa preto, lebo sa napĺňa vzduchom. Potom ho necháme vyfučať dieťaťu na ruku, prípadne na tvár. Môžete na seba aj fúkať. Ak je vonku veterno vnímajte ako vám vietor rozfúka vlasy, hýbe s trávou a cítite ho na tvári. U nás mal balónik veľkú úspech.
K jednotlivým nádobkám som potom priradila jednotlivé slová. Dala som jej kartičky zvierat a vyzvala ju, aby ich zatriedila podľa toho kde žijú, pohybujú sa. Kartičky pre vodu som označila tmavšou modrou, zem by mala byť hnedá, ja som použila zelenú a na vzduch svetlo modrú, mala by byť sivá. Ak ale nestihnete pripraviť kartičky s farebným označením, tak sa tým veľmi netrápte. Nevadí to.
Môžte takto triediť dopravné prostriedky, povolania, športy.
Deti milujú pokusy. Pripravte im jeden na vzduch.
Potrebujete:
* sklenený pohár
* pinpongovú loptičku
* kuchynský papier
* priesvitnú nádobu vyššiu ako pohár
1. Umiestnite kúsok kuchynského papiera na dno pohára tak, aby pri prevrátení nevypadol.
2. Položte loptičku na hladinu vody v nádobe.
3. Prevráťte pohár na loptičku a ponorte ho až po dno nádoby.
Čo sa stane?
Voda sa nedostane do pohára a loptička sa dotkne dna nádoby takmer nasucho.
Pretože vzduch obsiahnutý v nádobe zabraňuje vode dostať sa dovnútra a dosiahnuť papier: keď vyberiete pohár z vody, môžete sa presvedčiť, že papier zostal suchý. Pohár bol len zdanlivo prázdny.
4.Opäť ponorte pohár do vody.
5. Keď sa dotkne dna, nahnite ho.
Čo sa stane?
Z pohára unikajú bublinky, ktoré stúpajú ku hladine a rozprskávajú sa. Voda vnikne do pohára, loptička sa vznáša stále vyššie a papier sa namočí.
Pretože vzduch, ktorý vypĺňa pohár, nájde únikovú cestu a stúpa. Voda má tak možnosť zaujať jeho miesto.
