Montessori sprievodca

     1.   Pozorujte dieťa

   Aby sme mohli byť dobrým sprievodcom nášho dieťaťa na ceste k samostatnosti a poznaniu, musíme sa naučiť rozpoznať jeho senzitívne obdobie. Tento pojem označuje  fázu vo vývine, keď je dieťa schopné nadobudnúť  určitú zručnosť, osvojiť si činnosť alebo získať určitý poznatok (chôdza, reč, čítanie, písanie).

      Dieťa si v tomto období  intuitívne vyberá aktivity, ktoré mu pomôžu osvojiť tieto schopnosti.
   
     Senzitívne obdobie je časovo obmedzené. Našou úlohou, je preto rozpoznať, v ktorej fáze sa dieťa nachádza a poskytnúť mu podnety pre rozvoj.  Ak dieťa v čase senzitívneho obdobia nemalo dostatok stimulácie, okno na nevedomé osvojenie si poznatku sa uzavrie. Neskôr bude mať síce možnosť  sa tieto poznatky naučiť, ale nie  prirodzeným spôsobom a v takom rozsahu.

     Moja skúsenosť: Niekedy je ťažké zistiť, alebo správne odhadnúť senzitivitu. Napr. keď ako 13 mesačná začala prenášať a dvíhať z môjho pohľadu neprimerane ťažké veci, tak som radšej vždy pribehla a odbremenila ju. Keď som to konzultovala s monte pedagogičkou povedala, že môže mať obdobie na poznávanie váhy ako veličiny. Tomu som potom prispôsobila aktivity. Alebo keď, nám deti začnú všetko hádzať na zem a my máme pocit, že to robia naschvál, tak oni si len osvojujú poznatok, že všetko vždy padne smerom dole a nie hore.  

     2.   Umožnite dieťaťu voľný pohyb

      Pohyb je neoddeliteľnou súčasťou života. Učíme sa prostredníctvom pohybu. Pohyb je prostriedok, ktorým dieťa objavuje okolitý svet. Voľnosť pohybu posúva dieťa bližšie k samostatnosti a rozvíja jeho sebavedomie. Taktiež úzko súvisí s rozvojom inteligencie.  Prostredníctvom pohybu vyjadrujeme aj svoju osobnosť (reč,maľovanie, písanie, tanec).  Montessori aktivity bežného života precvičujú hrubú a jemnú motoriku. Slobodný pohyb dáva dieťaťu pocit bezpečia a pozitívne vplýva na jeho koncentráciu. Schopnosť sústrediť sa je základom učenia.  Žiakom v montessori triedach   je okrem voľnosti v učení umožnený aj slobodný pohyb. Pohyb detí z montessori prostredia je koordinovaný a rešpektujúci k okoliu.

      
Moja skúsenosť: My sme nemali žiadnu ohrádku. Nebránili sme jej v pohybe. Pripúšťam však je to dosť náročné na ustriehnutie, dá sa to asi len ak máte jedno dieťa. Bol problém niečo uvariť, alebo upratať. Ani dvere sme pred ňou nezamykali. Montessori škôlky majú prípravné prostredie, takže tam problém nie je. V domácich podmienkach  tomu, tak nie je. Aj keď jej izba je bezpečná, v celom dome sa fakt nedalo všetko prispôsobiť len jej.

     3. Rešpektujte dieťa

     Každý z nás je jedinečný. Nezabúdajme, že aj naše dieťa. Rešpektovaním jeho osobnosti mu pomáhame budovať jeho seba hodnotu. Cieľom rešpektu v montessori prístupe je sprevádzať a nie nútiť. Buďte tolerantní, keď ho niečo zaujme, keď odpočíva. Rešpektujte jeho túžbu po poznaní, s ktorou prichádza na tento svet a chráňte ju. 
Moja skúsenosť: Rešpektujem Sárku len, do vtedy kým  neničí pomôcku a udržiava poriadok. Okrem toho sú aj situácie, kedy  ju nemôžem rešpektovať a jej činnosť ukončím. Pretože mama potrebuje práve teraz niekam ísť, pretože mama musí občas aj upratať, pretože mama nepovažuje hranie sa s jedlom za rozvoj čohokoľvek. Nuž nie som dokonalá.

     4. Prípravné prostredie 
         
   Úlohou prípravného prostredia je vytvoriť podmienky pre rozvoj samostatnosti a dopomôcť k "normalizácii". Snažte sa čo najviac prispôsobiť  potrebám dieťaťa.

     Veľkosť a výška nábytku, prírodné materiály, umiestnenie obrazov, otvorené poličky, tematické rozloženie pomôcok, živé rastliny. Vytvorte svojmu dieťaťu útulný domov, v ktorom sa bude môcť voľne a bezpečne pohybovať, slobodne si vyberať aktivity, absorbovať svet a učiť sa nezávislosti. 

Moja skúsenosť: Ako som už spomenula. V jej izbe som jej prispôsobila všetko, no mimo izby to všade nešlo. Napr. kuchyňa - máme chladničku s mrazničkou a mraznička je dole. Nie je teda možné jej uvoľniť spodnú poličku v chladničke na jej veci. Alebo mi veľmi skoro odmietla sedieť na detskej stoličke, takže sedela na veľkej aj keď sa jej muselo jesť nepohodlne.

     5. Od konkrétnemu k abstraktnému
    
     Poskytnite dieťaťu  čo najviac aktivít, pri ktorých môže použiť ruky. Abstrakcia sa dostaví neskôr. Abstraktné myslenie nastupuje po dosiahnutí 9. rokov. Mária Montessori vymyslela pomôcky, s ktorými dieťa pracuje prostredníctvom zmyslov. Pričom sa najviac využíva hmat, čiže práca s rukami. 

Postup: 3D → 2D → abstrakcia



  
   6. Neprerušujte jeho prácu
        
   Ak dieťa začne pracovať s pomôckou inak neupozorňujeme ho. Musí sa, ale správať k pomôcke s rešpektom to znamená neničiť. Občas si pomôcku vyberte a pracujte s ňou tak ako sa má. Dieťa sa učí napodobňovaním, takže časom začne používať pomôcku správne. Montessori pomôcky sú navrhnuté tak, že nie je nutné dieťa opravovať a samo odhalí chybu.

 

       7. Predveďte aktivitu

 

    Predvádzanie by malo obsahovať čo najmenej slov. Prácu s pomôckou predvádzame naozaj vééľmi pomaly. Pričom dbáme na správne predvedenie, ako je prenášanie pomôcky, držanie a následné odloženie.

   Moja skúsenosť: Odporúčam si pozrieť niečo na youtube, o tom ako sa má pomôcka predviesť. Hlavne čo sa týka rýchlosti predvádzania. Sárka má problém vydržať kým jej pomôcku predvediem a okamžite chce začať pracovať ona. Ja ju však učím, že musí počkať kým skončím ja a až potom si môže pomôcku vziať ona. Aspoň jej tak trochu navodím prostredie ako je v škôlke, kde je viac detí a dieťa sa tam naučí počkať. Takisto odporúčam pri predvádzaní urobiť aj chybu a ukázať ako ju opraviť.
  

     8. Pomôcky udržiavajte atraktívne a čisté

 

     Pekne pripravená aktivita, čistý a nepoškodený materiál láka dieťa k činnosti a zapája jeho zmysly. Zároveň ho vedieme k tomu, aby pomôcku vrátilo v stave v akom bola pred použitím.


      9. Budťe príkladom pre svoje dieťa 

 

   Snažme sa udržiavať poriadok a slušne sa  správať. S predmetmi manipulujme opatrne a v tichosti. Dávajme si pozor ako prenášame ostré predmety (ostrou hranou smerom dole), prenášame stoličku, či zatvárame dvere. Nezabudnime, že deti sa učia napodobňovaním.

    Moja skúsenosť: Je to dosť ťažké, kedže nie každý deň máme svoj deň a my sami máme určité vžité zaobchádzanie s predmetmi.

              10.  Buďte  trpezlivý/á


 




    

    

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára